Prvý polrok 2012 bol obdobím rastu môjho fotografického ega. Postupne som nadobúdal presvedčenie, že “to” celé má zmysel, a že časom z toho môže vzniknúť slušný dokument. Fotenie “do šuflíka” prestalo byť motivujúce a vo mne rástla potreba zverejniť svoj príbeh. Zároveň som pochopil, že mám voči ľuďom, ktorých bez opýtania fotím na verejnosti, určitý druh zodpovednosti. Pochopil som, že pokiaľ svoje fotky nezverejním, môžem byt právom považovaný za (každý si dosadí). Ľudia zachytení na mojich záberoch majú právo vedieť, že sa stali súčastou väcšieho projektu, že sú len jedným z mnohých hercov príbehu. S vedomím, že to raz celé zavesím na web (a tým legitimizujem) zo mna spadli aj zvyšky ostýchavosti a po celý rok 2012 som fotil nepomerne viacej ako tie predchádzajúce (tento rok je cieľom dodržať trend a nafotiť min. dvojnásobok oproti 2012…držte palce). Dlho som rozmýšlal koľko z toho zverejniť. Nakoniec som zostal verný myšlienke blogu a aj v tomto príspevku uverejňujem v priemere každý 5-ty čiernobiely analógový záber. Slušné portfólio je na pláne, ked budem schopný dať to mokrou cestou na papier a skenovať rovno fotografie.

2012 začíname v bratislavskom subclube DJ Stanley zabáva publikum DJ Stanley zabáva dievčatá pri stole na mojej mašinke displej nie je, tak ja aspoň fotím dievčatá Zuzka si skúša blúzku (asi ma zabije keď zistí, že som to sem zavesil:-)

Shopping centrá sú zaujímavý fenomén dnešnej doby a ja by som veľmi rád zdokumentoval život v nich. V zime sú prepchaté ľuďmi, je tam teplo a dostatok svetla – ideálne podmienky pre dokument. Napriek tomu sa nikdy nezmôžem na viac ako 2 zábery. Tá atmosféra ma zomelie a ja buď utečiem, alebo odložím foťák aj s vnímavosťou do brašne a pozerám “do blba” – ako všetci ostatní.

prvý záber z prvej prechádzky pochmúrnou, zimnou Petržalkou v novom roku človek musí na ceste za bohom prejsť kadečím   hrdina! všetci cyklisti v Bratislave sú hrdinovia…riskujú život v mene ideálu len som prešiel okolo, ako vždy keď vidím bezdomovcov… po chvíli som sa ale musel vrátiť a spraviť aspoň tento rýchly záber…  aj kvôli takýmto úsmevom sa oplatí fotiť na ulici väčšinou nefotím ľudí s postihnutím a aj tu som váhal

nakoniec som rád, že som predsa len cvakol aj toto sme my  “horíme nedočkavosťou” a policajti dotvárajú príbeh…niekedy pomôže náhoda  tiež my

bol som na 4 protestoch gorila a spravil som len 2 zábery…a to som sa zakaždým chystal na serióznu reportáž ponaučenie – “keď robíš reportáž, kamarátov nechaj doma”

v jednom z bratislavských nákupných centier…nemohol som si odpustiť Jozef Vrábel, spevák skupiny Vetroplach, s rodinkou jedna z mojich najobľúbenejších v MHD talentovaná Ivanajazero dráždiak je to najlepšie, čo bolo vybudované v petržalke za posledných 50 rokov pohľad z našej lodžie  batdog nepozorovane odfotiť holohlavého pána v bombere s rodinkou na opustenej nočnej petržalskej zastávke a máte adrenalínu na rozdávanie Zuzka a Deny vlasy v cope, kožák a dútnik v ruke…scéna ako z lacného akčného filmu jedna z tých, keď si rád počkám na očný kontakt ten podnik zrušili asi 3 mesiace po otvorení…   na hlavnej stanici v Bratislave… Viedeň – cestou na výstavu Henri Cartier Bressona pizza, kola … chlapík si napravoval späťák prilepený lepiacou páskou prvý street pokus so Zdenovou Yashicou MAT 124G Zedno pohľad na Kopčiansku v Chorvátskom ramene žijú bobry breza v priamom súboji ťahá za kratší koniec  lyžovačka na chate Kmínek absurdné     kolaudácia Mika blíži sa veľká nocsviatky sme využili na krátky výlet k moru – Grado, Taliansko piccolo pre mňa a capuccino pre syna poprosím  Šafko     cesta do práce krčma piatej cenovej – nebolo voľné, tak som si prisadol k tejto milej pani. netrvalo dlho a spýtala sa čo fotím…”ľudí CVAK!”…vyrozprávala mi svoj príbeh, dopili sme a rozlúčili sa…nech sa darí milá pani holúbkovia plač a vzlyky a o tri metre ďalej smiechoty    dievčatá hrajú futbal s plastovou fľašou a tá nie a nie sa kotúľať rovno tú o zakázanom ovocí poznáte niekedy dostávam mailové adresy

vyhoď ho na ihrisko za barák, aj tak je zanedbané na urbanistický analfabetizmus našej najväčšej betónovej džungle doplácajú najviac dôchodcovia…možno práve tí, ktorým v 70 rokoch zbúrali domy aby postavili toto monštrum najkrajší street-art v Bratislave, rád by som spoznal autora   Romčo Mika a Scotty najkultivovanejšia rozlúčka so slobodou na akej som sa zúčastnil…naozaj díki Vlado, užili sme si to…snáď aj ty

Prvý polrok 2012 bol obdobím rastu môjho fotografického ega. Postupne som nadobúdal presvedčenie, že “to” celé má zmysel, a že časom z toho môže vzniknúť slušný dokument. Fotenie “do šuflíka” prestalo byť motivujúce a vo mne rástla potreba zverejniť svoj príbeh. Zároveň som pochopil, že mám voči ľuďom, ktorých bez opýtania fotím na verejnosti, určitý druh zodpovednosti. Pochopil som, že pokiaľ svoje fotky nezverejním, môžem byt právom považovaný za (každý si dosadí). Ľudia zachytení na mojich záberoch majú právo vedieť, že sa stali súčasťou väčšieho projektu, že sú len jedným z mnohých hercov príbehu. S vedomím, že to raz celé zavesím na web (a tým legitimizujem) zo mňa spadli aj zvyšky ostýchavosti a po celý rok 2012 som fotil nepomerne viacej ako tie predchádzajúce (tento rok je cieľom dodržať trend a nafotiť min. dvojnásobok oproti 2012…držte palce). Dlho som rozmýšľal koľko z toho zverejniť. Nakoniec som zostal verný myšlienke blogu a aj v tomto príspevku uverejňujem v priemere každý 5-ty čiernobiely analógový záber. Slušné portfólio je na pláne, keď budem schopný dať to mokrou cestou na papier a skenovať rovno fotografie.

2012 – Časť prvá

2012 – Časť druhá

2012 – Časť tretia

začíname v bratislavskom subclube

DJ Stanley zabáva publikum

DJ Stanley zabáva dievčatá pri stole

na mojej mašinke displej nie je, tak ja aspoň fotím dievčatá

Zuzka si skúša blúzku (asi ma zabije keď zistí, že som to sem zavesil:-)

Shopping centrá sú zaujímavý fenomén dnešnej doby a ja by som veľmi rád zdokumentoval život v nich. V zime sú prepchaté ľuďmi, je tam teplo a dostatok svetla – ideálne podmienky pre dokument. Napriek tomu sa nikdy nezmôžem na viac ako 2 zábery. Tá atmosféra ma zomelie a ja buď utečiem, alebo odložím foťák aj s vnímavosťou do brašne a pozerám “do blba” – ako všetci ostatní.

prvý záber z prvej prechádzky pochmúrnou, zimnou Petržalkou v novom roku

človek musí na ceste za bohom prejsť kadečím

hrdina! všetci cyklisti v Bratislave sú hrdinovia

len som prešiel okolo, ako vždy keď vidím bezdomovcov… po chvíli som sa ale musel vrátiť a spraviť aspoň tento rýchly záber

aj kvôli takýmto úsmevom sa oplatí fotiť na ulici

väčšinou nefotím ľudí s postihnutím a aj tu som váhal

nakoniec som rád, že som predsa len cvakol

aj toto sme my

“horíme nedočkavosťou” a policajti dotvárajú príbeh…niekedy pomôže náhoda

tiež my

bol som na 4 protestoch gorila a spravil som len 2 zábery…a to som sa zakaždým chystal na serióznu reportáž ponaučenie – “keď robíš reportáž, kamarátov nechaj doma”

v jednom z bratislavských nákupných centier…nemohol som si odpustiť

Jozef Vrábel, spevák skupiny Vetroplach, s rodinkou

jedna z mojich najobľúbenejších

v MHD

talentovaná Ivana

jazero draždiak je to najlepšie, čo bolo vybudované v petržalke za posledných 50 rokov

pohľad z našej lodžie

batdog

nepozorovane odfotiť holohlavého pána v bombere s rodinkou na opustenej nočnej petržalskej zastávke a adrenalínu máte na rozdávanie

Zuzka a Deny

vlasy v cope, kožák a dútnik v ruke…scéna ako z lacného akčného filmu

jedna z tých, keď si rád počkám na očný kontakt

ten podnik zrušili asi 3 mesiace po otvorení…

na hlavnej stanici v Bratislave…

Viedeň – cestou na výstavu Henri Cartier Bressona

pizza, kola

chlapík si napravoval späťák prilepený lepiacou páskou

prvý street pokus so Zdenovou Yashicou MAT 124G

Zedno

pohľad na Kopčiansku

v Chorvátskom ramene žijú bobry

breza v priamom súboji ťahá za kratší koniec

lyžovačka na chate Kmínek

absurdné

kolaudácia

Mika

blíži sa veľká noc

sviatky sme využili na krátky výlet k moru – Grado, Taliansko

piccolo pre mňa a capuccino pre syna poprosím

Šafko

cesta do práce

krčma piatej cenovej – nebolo voľné, tak som si prisadol k tejto milej pani. netrvalo dlho a spýtala sa čo fotím…”ľudí CVAK!”…vyrozprávala mi svoj príbeh, dopili sme a rozlúčili sa…nech sa darí milá pani

holúbkovia

plač a vzlyky

a o tri metre ďalej smiechoty

dievčatá hrajú futbal s plastovou fľašou a tá nie a nie sa kotúľať rovno

tú o zakázanom ovocí poznáte

niekedy dostávam mailové adresy

vyhoď ho na ihrisko za barák, aj tak je zanedbané

na urbanistický analfabetizmus našej najväčšej betónovej džungle doplácajú najviac dôchodcovia…možno práve tí, ktorým v 70 rokoch zbúrali domy aby postavili toto monštrum

najkrajší street-art v Bratislave, rád by som spoznal autora

Romčo

Mika a Scotty

najkultivovanejšia rozlúčka so slobodou na akej som sa zúčastnil…naozaj

díki Vlado, užili sme si to…snáď aj ty